Pôvodná verzia piesne z 5. marca 1844 má šesť strof. Jej prvé dve slohy
sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR). Autorstvo
textu sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovateľovi Jankovi
Matúškovi. Text napísal na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala
studienku. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod
názvom Dobrovoľnícka.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať na lýceum v Levoči sa
rozhodlo 22 študentov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu
Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v
súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842
(evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení
rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nesmie prednášať na
bratislavskom lýceu.
Viliam Pauliny-Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave,
si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná
knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis
slovenskej hymny z pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha. Pieseň sa stala
najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej
záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň
zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v roku 1848.
Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená
spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú - Kde domov
můj (pieseň F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka) a
slovenskú - Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň s výnimkou
trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) bola súčasťou
československej hymny až do 31. decembra 1992, teda počas trvania
spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Už počas demonštrácií v Novembri 89 sa dovtedy oficiálne používaná
formulácia "zastavme sa bratia" spontánne zmenila na pôvodný text
"zastavme ich bratia". V tejto autentickej podobe sa stali prvé dve
slohy piesne súčasťou štátnej hymny SR prijatím Ústavného zákona
Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. z 1. marca 1990 o názve, štátnom
znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej
republiky.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 upravil
používanie hymny zákon č. 63/1993 Zbierky zákonov. Novú podobu dal hymne
hudobný skladateľ Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie
tempo.
Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny
odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove
bývalého zájazdového hostinca U čierneho orla, kde sa v marci 1844
študenti bratislavského lýcea rozlúčili so spolužiakmi.